Smrtelná havária.

Szabad Földműves, 4. marca 1964.

Hoci význam fašiangov a sprievodných slávností, maškarných plesov v posledných rokoch výrazne poklesol, mnohí ľudia stále silno trvajú na nadmernom pití alkoholu. V našej krajine sa najmä okolo fašiangov konzumuje neúmerné množstvo alkoholu, čo potom každoročne vedie k veľkým ekonomickým škodám, početným bitkám, bodnutiam a nedorozumeniam. V mnohých prípadoch sa veľké pijanské zápasy stále končia – žiaľ, rovnako ako v každom období histórie – tragédiami.

Štefan Kriška zo Senca si karneval tiež poriadne užil. Vlak ho namiesto do Bratislavy zaviezol do Diószegu. Keď si uvedomil, že do Diószegu omylom dorazil v opitej omámenosti, čoskoro sa utešil. Veď mal v Diószegu a dokonca aj v okolí veľa známych a dobrých priateľov, ktorých mohol navštíviť a zaželať im všetko najlepšie. A našiel by u nich ešte niekoľko poldeci. Ponavštevoval ich, jedného po druhom. Bolo toho dosť čo piť až do Malej Mače. Tak Kriška strávil svoj posledný fašiangový večer 11. februára 1964 v Malej Mači. Bolo deväť hodín večer, keď sa so zmätenou mysľou rozhodol, že ak zmeškal posledný autobus, pôjde pešo do Diószegu, aby odtiaľ mohol vlakom pokračovať v ceste domov do Senca. Vydal sa na cestu tápajúcimi krokmi, ale do Diószegu už nedorazil.

Štefan Majo, vodič Trnavskej stavebnej firmy, a jeho kolegovia Karol Balog a Ján Majo si tiež užívali fašiangy v krčme v Malej Mači. Vodičovi veľmi nevadilo, že pred krčmou parkoval ťažký nákladný automobil, ktorým musel ísť domov. Jeho partička mala dobrú náladu a tucty poldecákov sa jeden za druhým radili na stole. Nakoniec jeden z nich poznamenal: mohli by sme sa už ísť, doma nás čakajú. Pomaly vstali a pár minút po deviatej sa vytackali z krčmy. Ťažký nákladný automobil zareval a vydal sa smerom na Diószeg. Vodič Štefan Majo omámene sledoval cestu. Pod vplyvom veľkého množstva alkoholu dokázal rozpoznať len obrysy predmetov a stromov popri ceste. Keď minuli prvé domy Dánosu, vo svetle svetlometov zbadal tieň, ktorý sa tackal po ceste. Majo už nestihol zabrzdiť. Mozog opitého vodiča zareagoval príliš neskoro a auto zrazilo a odhodilo ľudský tieň do priekopy. Auto zastavilo, vydesení pasažieri si uvedomili, že hoci muž v priekope nedokáže hovoriť, hýbe sa, takže je nažive. Bola by tu potrebná urgentná lekárska pomoc, keďže jeho život je v ohrození. Prebudí sa v týchto troch mužoch svedomie? Splnia si svoju povinnosť? Veď sú zodpovední za stav tohto nešťastníka. Rozhodli sa však inak. Rýchlo sa vrátili do auta a utiekli. Nechali tam ťažko zraneného muža. Nasledujúce ráno okoloidúci dedinčania našli mŕtveho Štefana Krišku, otca piatich detí. Keby po zranení dostal rýchlu lekársku pomoc, mohli mu zachrániť život.
Páchatelia, keď utiekli z miesta svojho zverstva, mysleli si, že ich bez svedkov nikto nemôže vzať na zodpovednosť. Avšak len niekoľko hodín po nájdení Kriškovho tela boli zatknutí. Všetci traja si zaslúžia príkladný trest.

Alkohol opäť raz predčasne vzal ľudský život, tentoraz otca piatich detí. Je veľmi smutné a neľudské hazardovať so životmi iných tak bezohľadne a nezodpovedne.