Diószegská Kerék csárda.

Diószegská Kerék csárda

Prvá zmienka s výrazom “Csárda” pochádza z roku 1755. Csárdou boli nazývané už existujúce krčmy v šírom poli. Csárdy stáli mimo zastavaných území obcí-miest popri frekventovaných cestách a križovatkách ciest, resp. na takých miestach, kde boli samosprávami ťažko kontrolovateľné. Prvé poľné krčmy dal postaviť v 20. rokoch 18. storočia gróf Károlyi Sándor na svojich statkoch. Boli to jednoduché stavby so slamenou strechou od seba vo vzdialenostiach “napájania koní”. 

Pomenovanie csárdy mohlo pochádzať od samotného miesta kde stála (napr. Kondorosská csárda pri Kondorosi), od tzv. cechového znaku (napr. Pintes csárda), od mena krčmára (napr. Kelemen csárda), od chýrnej udalosti ktorá sa tam udiala ( napr. Csárda Hrdlorez pri meste Kunszentmiklós). Známejšie csárdy boli okrem už spomenutých: Almádi csárda na niekdajšej hranici žúp Veszprém a Zala, Billege csárda v chotári Tapolca, Gyöngyösi csárda neďaleko Hévíz-u, Pipagyújtó Csárda pri Somorja (dnes Šamorín), Putri csárda v chotári Túrkeve, alebo Becsali csárda pri Komárne.

Zariadenie csárdy bolo tiež jednoduché, väčšinou len dlhé drevené stoly s lavicami. Časť miestnosti bola oddelená latovými mrežami, tzv. chránená miestnosť, kam sa v prípade väčšej bitky krčmár aj so svojimi cennosťami mohol zavrieť do bezpečia. Krčmár tu mal uskladnené aj svoje vzácnejšie vína a svoje cennosti, resp. tu aj prespával.

Diószegská Kerék csárda bola pavdepodobne pomenovaná podľa svojho cechového znaku, ktorým mohlo byť asi drevené koleso z voza, zavesené nad vchodom. Csárda stála na Seneckej ceste, pri odbočke na Veľké Úľany, resp. Jelku pri riečke Čierna voda. Vôbec prvú zmienku - stopu o existencii tejto csárdy nájdeme na mape z I. vojenského mapovania z roku 1783 (dá sa však predpokladať, že existovala už okolo roku 1750) kde je zobrazená s obdĺžnikovým pôdorysom. 

V roku 1839, pri II. Vojenskom mapovaní je zobrazená už s pôdorysom v tvare písmena “L”.

Miesto, kde táto csárda stála dokážeme dnes najpresnejšie určiť premietnutím historickej mapy do mapy súčasného stavu. Historickou mapou je štátna mapa s mierkou 1:5000 z roku 1955. Týmto spôsobom sa dopracujeme ku grafickým údajom, ktoré nám prezradia že csárda stála presne pod telesom cesty obchvatu mesta, približne 70-80 metrov smerom na Senec od kruhového objazdu pri odbočke na Veľké Úľany. Dá sa preto konštatovať, že počas výstavby tejto cestnej komunikácie naveky zmizli aj posledné stopy tejto budovy.

Najpresnejšie rozmery budovy csárdy je možné zistiť podľa Katastrálnej mapy z roku 1904, kde vychádzajúc z udanej mierky mapy zistíme rozmery približne 24 x 16 x 8 metrov, viď priložený obrázok.

Csárda bola najviac navštevovaná pri príležitostiach konania jarmokov v Diószegu, Nagyfödémesi (Veľké Úľany) alebo v Jóka (Jelka). Tu si štrngli na oldomáš, pretože každú kúpu a predaj v každom prípade spečatili oldomášovým prípitkom. Boli aj takí, ktorí aj samotnú kúpu či predaj uskutočnili v csárde, ušetriac tak na jarmočných poplatkoch. Nezriedka sa stalo že podgurážení návštevníci vyvolali medzi sebou nezhody, ktoré často skončili bitkou, dokonca vieme aj o vražde, ktorá sa tu stala 16. apríla 1928, kedy tu zavraždili Diószegčana Varjú Árpáda. (podrobnejšie o vražde: /pelmel-sladkovicovo/vrazda-varju-arpada/ ).

Začiatok konca tzv. zlatej éry týchto csárd prinieslo obdobie výstavby železničných tratí v období 50. rokov 19. storočia. Posledným vlastníkom už len pozemku pod budovou Kerék csárda podľa zápisu v Pozemkovej knihe bola vtedy (v čase vykonania zápisu) maloletá Nagy Anna.

O diószegskej Kerék csárde vieme s určitosťou len to, že v čase spomínanej vraždy bola ešte funkčná, ale jej neskoršia existencia už žiaľ zapadla prachom minulosti. Na štátnej mape z roku 1955 bola síce ešte budova s dvorom zakreslená a označená nápisom Čarda, ale prípadné ruiny budovy, ktoré vtedy ešte mohli existovať, v 60. rokoch navždy zmizli počas výstavby obchvatu mesta.

Preto som považoval za dôležité vypátrať to, čo je tu uvedené, aby som z Kerék csárdy, ktorá kedysi zažila aj krajšie dni, zachoval niečo pre budúcnosť.

Ak niekto disponuje okrem tu uvedených aj inými informáciami, prípadne dokumentami, obrázkami alebo fotografiami, prosíme, ozvite sa nám, aby sme mohli doplniť tento náš článok ďalšími faktami, informáciami, zaujímavosťami.

Fotografie budov sú len ilustratívne, nie je na inch zobrazená diószegská Kerék csárda.

Aktualizácia dňa 14.4.2025:

Pán Dušan Mikuš v starej matrike narazil na zaujímavý údaj o úmrtí hostinského, ktorý žil kedysi v Diószegu. Volal sa Gaszner János, zomrel 23. januára 1838 v Diószegu vo veku 94 rokov. To znamená, že sa narodil v roku 1744. Tiež mal svoj hostinec v exteriéri Diószegu. Že by bola Kerék csárda hostincom Gaszner Jánosa?  Bol to krčmár nemeckej národnosti Kastner Joannes a zomrel 23.01.1838 na TBC (száraz köhögésben). Volal sa Kastner Joannes, ale matrikár ho zaevidoval ako Gasztner János.

Aktualizácia dňa 21.6.2025:

Počas môjho výskumu som narazil na dokument z roku 1805, ktorý je v skutočnosti súpisom majetku vypracovaným ako kráľovský dekrét pri príležitosti odovzdania cirkevného panstva Diószeg podľa súpisu pre nového majiteľa, grófa Károlya Eszterházyho. Text dokumentu obsahuje nasledujúci popis Kerék csárdy (ako zemepánskej krčmy):
Za dedinou, severným smerom, na brehu Malého Dunaja, sa nachádza krčma s hosťovskou izbou, jej vchod je z hlavnej cesty, na jednej strane je výstup na povalu, na druhej strane je zostup do pivnice, ktorá je postavená z tehál, vedľa výčapnej miestnosti je strážnica pre drábov strážiacich brod, kuchyňa, špajza, stajňa pre 4 kone, dve stopy od základov je postavená z kameňa, nad ňou je postavená z nepálených tehál krytina z trstiny a slamy (arundine et carice!), izby sú z tehál, okná majú železné mreže, dvor je oplotený zo všetkých strán, vonku je kamenná studňa so železným vedrom; budova potrebuje menšie opravy.